Myseľ, telo a vlastne celý človek je veľmi záhadný. Myseľ v snahe ochrániť nás niekedy uzavrie spomienky do samostatného bloku a „stratí“ heslo … no v tej mysli sú stále spomienky, ktoré prúdia v našej krvi. V našej DNA sú zapísané spomienky, skúsenosti všetkých našich predkov. Tvarovali nielen náš nos či farbu očí, ale najmä spôsob, ako reagujeme v niektorých špecifických situáciách.
Nemali ste niekedy v situácii, ktorá nastala vo vašom živote pocit, že reagujete inak, ako ste predpokladali? Že sa vás situácia dotkla omnoho hlbšie, ako hlávka predpokladala? Že ste sa nahnevali nejako inak, prudšie, hlbšie? Dojali, zranili sa na úrovni, ktorá sa vám nezdá úplne OK vzhľadom na to, čo sa stalo?
Myslím, že aspoň raz takáto situácia nastane v živote každého človeka.
Skúsenosti, ktoré si nosíme v tele často nevedome ovplyvňujú náš život. Ak sa chcete vrátiť k takýmto momentom, pochopiť, čo je „vaše“ a čo prebraté, Čo sú vzorce, strachy, obavy, agresie prebrané z rodov, spomienok… V teplej vode, v živle, ktorý je nositeľom emócií môžete nahliadnuť do svojho skrytého sveta a nechať spomienky tela vyvstať.
Som na ceste. Napriek veku a farbe vlasov sa stále učím. Každý deň niečo objavím, pochopím, vyliečim či prepustím. Snažím sa ísť do svojej hĺbky a žiť konečne to, čo cítim. Bez uhýbania, bez výhovoriek, bez skrývania svojich myšlienok, názorov či pocitov. Nie vždy je to ľahké…aj ja som zvyknutá na svoje role, do ktorých skĺzavam, niekedy to stihnem zachytiť a niekedy nie. Však sa stále učím 😀
Zistila som, že viem byť podporujúcou, tolerantnou, láskavou, chápajúcou.. a snažím sa taká byť aj ku sebe. A hlavne pravdivá. To je teraz moja aktuálna téma. Pravda vo mne a okolo mňa je veľkým darom.